Takýto športovec dosahuje vrchol svojej kariéry v 15-tich rokoch a potom jeho napredovanie stagnuje, alebo mu rapídne klesá výkonnosť. Vďaka tejto skutočnosti nie je prekvapením veľké množstvo chronických zranení, ktoré skracujú jeho kariéru. Nedostatočné diverzifikovanie pohybových aktivít je spájané s nedostatočným rozvojom neuromuskulárnych schopností, ktoré majú vplyv na prevenciu zranenia a neumožňuje potrebný odpočinok pri unilaterálnej záťaži. V konečnom dôsledku takto vytvárame systém produkcie menej výkonných športovcov ako v minulosti. Výkonnosť detí ide rapídne dole.
Deti, ktoré dnes považujeme za talenty zo športových tried sú štatisticky výkonnostne horšie, resp. rovné bežnej populácii detí z roku 1987 (atletické disciplíny napr. skok do diaľky z miesta, či vytrvalostné disciplíny). Okrem iného máme 20% detí v školskom veku zapojených do organizovanej športovej činnosti, čo je v porovnaní napr. so severskými krajinami, kde sa do športu angažuje až 80-90% detí veľmi málo. U detí je potrebné aktivovať pozitívnu emóciu z pohybu.V tom nám môže pomáhať aplikácia progresívnych prvkov, ktoré treba zapájať do pohybovej prípravy detí v mladom veku.
Najmä u detí v predškolskom veku a mladšom školskom veku je pohybová gramotnosť na nízkej úrovni, kde chýbajú pohybové kompetencie a chápanie samotného pohybu a jeho význam pre zdravie. Tento fakt musia pochopiť najmä rodičia a viesť dieťa k aktívnemu životnému štýlu, nie len v rámci školskej telesnej výchovy, kde 2 hodiny týždenne sú veľmi málo, ale aj v rámci voľného času aspoň 1 hodinu denne.
Je výskumom potvrdený pozitívny vplyv fyzickej aktivity, silového tréningu na všetky typy tkanív ľudského organizmu – detského nevynímajúc. Aj napriek tomu je stále zaužívaný trend, že silový tréning nie je vhodný pre deti a detský organizmus. Opak je však pravdou - aspekty silového výkonu sa dajú rozvíjať aj formou rôznych hier, zaujímavých cvičení, kde deti ani netušia, že rozvíjajú silovú stránku. Rovnako tak to je s inými motorickými schopnosťami. Chce to len vhodnú metodiku na rozvoj, chuť a kritické myslenie, ktoré je potrebné deťom ponúknuť.
Mladí športovci vo veku 15 rokov sa častokrát ešte len zoznamujú s posilňovňou, nepoznajú základné cvičenia, ich techniku a základné pohybové vzory . Silová príprava sa odkladá a vo veku 17-19 rokov je neskoro zameškané rýchlo dobiehať. Tam vzniká priestor pre zranenie.
Herná výkonnosť hráčov je limitovaná dostatočnou úrovňou dosiahnutej telesnej kondície, kde môžeme zaradiť všeobecnú a špecifickú pohybovú výkonnosť. Proces športovej prípravy je následne o tom, ako správne, naprieč všetkými vekovými kategóriami, ako aj v rámci periodizácie ročného tréningového cyklu nastaviť ich pomer. Rozvoj všeobecnej pohybovej zdatnosti napríklad vhodným silovým tréningom rovnako predstavuje zvyšovanie kapacity tkaniva a schopnosť rýchlejšie sa adaptovať na stresor, čo má za následok lepšie zvládanie externej záťaže. Samozrejme je potrebné prihliadať na aktuálny stav dieťaťa a jeho nie len biologický vek, ale aj tréningový vek a na základe toho potom zvoliť vhodnú periodizáciu a objem záťaže.
Tréningový vek potom môžeme rozdeliť ešte do dvoch kategórií a tou je všeobecný tréningový vek, kde sa posudzuje počet rokov, ktoré dieťa absolvovalo venovaním sa pohybovej aktivite (viacerým športom) a športovo-špecifický tréningový vek, kde sa pozeráme na počet rokov, ktoré sa dieťa venuje len tomu jednému danému športu (špecializuje sa). Dôležité je spomenúť skutočnosť, ktorá sa bežne deje a tou je preskakovanie jednotlivých fáz pohybového vývoja.
Keď dieťa výkonnostne prerastie svoju kategóriu a je posunuté do vekovo vyššej kategórie, kde môže rozvíjať svoj talent, no takéto preskakovanie je v rozpore nie len z biologickým vekom dieťaťa, ale aj tréningovým vekom, ktorý treba brať na zreteľ. Je potrebné pozerať na to komplexne a brať do úvahy aj psychologické aspekty a uvedomiť si že dieťa, ktoré takto „posunieme“ z hľadiska rýchlejšieho rozvoja technických zručností je vyňaté z kolektívu svojich rovesníkov a priateľov a stráca tak jeden z najdôležitejších prvkov tréningu v detskom veku – hravosť a radosť z hry. To môže mať za následok stratu motivácie, zníženie výkonnosti a rozvoj sa nezrýchli ako bola pôvodná myšlienka, ale naopak spomalí sa. Preto sme mnohokrát svedkami detí, ktoré vo svojom športe vynikali, napredovali vo svojej kategórii rýchlejšie, no ich rast sa v určitom momente zastavil a prerástli ich práve deti, ktoré ten rozvoj mali postupný a systematický.
Preto je dôležité mať víziu aby deti participovali v športových aktivitách dlhodobo. Potrebujeme ich začleniť do viacerých športov a vydať sa v detskom veku cestou „multiple-sports“ modelu, zoznámiť ich s ADEKVÁTNYM silovým tréningom. Položiť im tak základy pohybovej všestrannosti, z ktorej môžu čerpať v rámci prípravy aj počas špecializácie v neskoršom veku. Odhliadnuc od toho všetkého, musíme deti nechať, aby boli deťmi. Dieťa nie je malý dospelý a detský organizmus má svoje špecifiká. Tými sú ako som spomínal chronologický vek, biologický vek, tréningový vek, psychologický vek, či senzitívne obdobia rozvoja motorických schopností.
Na základe širokého, vedou podloženého poznania, ako aj vlastných, exaktnými dátami podložených analýz, usilujeme o vypracovanie takých metodických postupov, ktoré umožňujú jedincom, ako aj hokejovým kolektívom dosahovať zvládanie hokejových zručností na najvyššej svetovej úrovni. Zameriavame sa pritom hlavne na vekové kategórie 15 rokov a vyššie, aj keď využiteľnosť našich technológií a know-how je vhodná aj pre nižšie vekové kategórie najmä pri výučbe správnej techniky korčuľovania, zohľadňujúcej morfologické charakteristiky konkrétneho jedinca, či základných technických zručností práce s hokejkou a pukom. Vekové kategórie 15+ vzhľadom k pohlavnému dospievaniu totižto umožňujú už v omnoho širšom rozsahu a objeme využívať aj formy špecializovaného tréningového zaťaženia zameraného na zvyšovanie úrovne špeciálnej pohybovej výkonnosti. Napriek skutočnosti, že ide o individualizované tréningové formy, dokonalé zvládanie technických zručností umožňuje s narastajúcim vekom aj čoraz širšie využívanie kolektívnych herných foriem taktického zamerania, keď už v tomto veku ide aj o presadenie sa hokejových družstiev v rôznych domácich súťažiach či na reprezentačnej úrovni.
Veľký dôraz treba klásť aj na edukáciu mládeže. Mladí športovci nevedia, čo je pre nich vhodné a čo nie. Nevedia čo môžu, čo nemôžu – niektorí v snahe zlepšiť svoju výkonnosť si ešte pridávajú tréningy navyše, čo z dlhodobého hľadiska môže viesť k „overtraining“ syndrómu. Preto je dôležité dieťa zveriť do rúk odborníkom, ktorí sa orientujú v danej problematike a dokážu nastaviť adekvátny režim s prihliadnutím na všetky aspekty a požiadavky dieťaťa.
Netreba zabúdať ani na regeneráciu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou telesného rozvoja. Ľudia častokrát hľadajú rôzne metódy regenerácie, ktoré sú založené najmä na marketingu – od rôznych regeneračných modalít vo forme masážnych pištolí, valcov a iných pomôcok a pri tom zabúdajú na základné, telu prirodzené a najúčinnejšie formy regenerácie:
Peniaze investované do masážnych pištolí, valcov apod. sa častokrát počítajú v desiatkách, stovkách eur, ktoré sú ľudia ochotní zaplatiť za masážnu pistol. Namiesto toho je ponúknútá možnosť investície do kvalitnej diagnostiky, kvalitného nastavenia tréningového, či regeneračného protokolu, ktorý dieťaťu dokáže nastavením denného režimu pomôcť oveľa viac, ako spomínané modality. Veríme, že viac seminárov či workshopov na tému týchto vzťahov vytvorí priestor na tvorivú diskusiu.
